Poľovníctvo
Líška Obyčajná
Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov, šakalov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato však pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti sa líši. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva.
Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach.
Srnec Obecný
Srnec je najmenším európskym predstaviteľom čeľade jeleňovitých. Má veľmi útlu, gracilnú stavbu tela, štíhle vysoké nohy a štíhly krk. V zadnej časti vyvýšené telo mu umožňuje dobre podliezať kroviská a lesný podrast. Srnce trávia deň zväčša dlhším odpočinkom prerušovaným pastvou. Hlavné fázy prijímania potravy sú najmä za súmraku a ráno. Závažným obdobím ročného cyklu je vrcholiace leto, keď si srnce musia vytvárať rezervy na zimu. Dostupnosť a kvalita potravy v tomto období je neraz rozhodujúcim predpokladom prežitia zimy.
S ubúdaním zeleného krmiva sa aktivita srncov čoraz viac obmedzuje. Zimu trávia v maximálnom možnom pokoji v dobrom úkryte alebo na otvorenom poli. Tým znižujú svoj energetický vývoj v čase chudobnom na potravu. Srnce a srny sa správajú teritoriálne. Svoje územie si značkujú výlučkami pachových žliaz. Samce to robia sekrétom z čelovej žľazy otieraním parožia o kroviny a na iných nápadných miestach. Srnce sú veľmi náročné na potravu, snažia sa obmedziť príjem nepotrebného na minimum, vyhľadávajú teda vysoko výživné rastliny alebo výhonky. Srny vrhajú jedno až dve mláďatá. Asi po týždni už nasledujú matku a začínajú behať. U nás je srnec najpočetnejším kopytníkom. V kultúrnej krajine predstavuje srnec lesný najväčšie pôvodné lovné zviera.
Jeleň Lesný
Jelenia ruja je od polovice septembra do polovice októbra. Jelene sa od večera do rána ozývajú
hlbokým hrdelným ručaním. Jelenčatá sú hneď po narodení veľmi čulé a cicajú 4 mesiace. Dožívajú sa maximálne 20 rokov. Jelenia zver žije, okrem najstarších samcov a okrem času ruje, v pevne organizovaných čriedach.
Mladé samce tvoria samostatné čriedy, žijú samotársky. Na dorozumievanie slúžia jeleňom rôzne pachové, zrakové i hlasové signály. Cez deň sa ukrývajú v húštinách, vo vysokej tráve či v poľných kultúrach a až večer vychádzajú na pašu. Za noc prejdú pomalou chôdzou niekoľko kilometrov. Početnosť našej populácie bola koncom deväťdesiatych rokov 20.storočia veľmi vysoká a spôsobovala neúnosné škody na lese, ale v súčasnosti je znížená a nepresahuje 35 000 jedincov.
V stope jelenej zveri sú vytlačené najviac štyri prsty a to v prípade bežiaceho jeleňa. Jelenia zver však zanecháva po sebe najčastejšie iba dvojprstú stopu ratice. Ratice sú vytlačené tesne pri sebe a majú oválny tvar, jej predné okraje sú tupé a súbežné. Stopa vybočuje zo smeru stopovej dráhy. Starý jeleň má 7,5 - 9,0 cm dlhú a 6,0 - 7,0 širokú stopu. Dĺžka kroku je 60 - 70 cm a šírka rozkroku 15 - 20 cm. Čím je jedinec mladší, tým je jeho stopa menšia. Jelenča má stopu dlhú 4,0 - 5,5 cm a 3,5 - 5,0 širokú. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm rozkroku 5-10 cm. Jelenice majú stopu dlhú 5,5 - 6,5 cm a 5,0 - 5,5 cm širokú, dĺžka kroku je 50 - 60 cm a rozkroku 10 -15 cm. Stopy zadných nôh sú o niečo užšie. Jelenia zver pri úteku kladie zadné nohy pred predné a v stope sú odtlačené paratičky a tiež aj roztvorené ratice.
Kalendár lovu zveri:
Podľa vyhlášky Ministrestva pôdohospodárstva Sloveneskej republiky z 10.augusta 2009 ktorou sa vykonáva zákon č.274/2009 Z.z. o poľovníctve.
I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. | VIII. | IX. | X. | XI. | XII. | |
Zajac poľný | 15. | |||||||||||
Králik divý | ||||||||||||
Ondatra pižmová | 15. | |||||||||||
Kuna lesná, kuna skalná | ||||||||||||
Jazvec lesný | ||||||||||||
Vlk dravý 1 | ||||||||||||
Divak lesný, diviačica | 16. | |||||||||||
Diviača, lanštiak | ||||||||||||
Daniel škvrnitý | 15. | |||||||||||
Danielka, danielča | 16. | |||||||||||
Jeleň európsky, jelenča | 15. | 16. | ||||||||||
Jelenica | 16. | |||||||||||
Jeleň sika | ||||||||||||
Pasrnec bielochvostý | ||||||||||||
Srnec hôrny | 16. | |||||||||||
Srna, srnča | ||||||||||||
Muflón lesný 2 | 15. | |||||||||||
Muflonka, muflónča | ||||||||||||
Šakal zlatý | ||||||||||||
Kamzík vrchovský alpský | ||||||||||||
Líška hrdzavá | ||||||||||||
Medvedík čistotný | ||||||||||||
Psík medvedikovitý | ||||||||||||
Tchor tmavý | ||||||||||||
Norok severoamerický | ||||||||||||
Nutria riečna | ||||||||||||
I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. | VIII. | IX. | X. | XI. | XII. | |
Jariabok hôrny - kohút | 15. | |||||||||||
Morka divá - kohút | 15. | 15. | ||||||||||
Morka divá - obe pohlavia | ||||||||||||
Bažant poľovný - Kohút 3 | 15. | |||||||||||
Bažant jarabný - Kohút 4 | ||||||||||||
Jarabica poľná | 16. | 15. | ||||||||||
Kuropta horská | 16. | |||||||||||
Holub hrivnák | ||||||||||||
Hrdlička záhradná | ||||||||||||
Lyska čierna | 16 | |||||||||||
Sluka lesná | ||||||||||||
Hus divá, hus poľná, hus bieločelá | ||||||||||||
Kačica divá | ||||||||||||
Chochlačka sivá, vrkočatá | 15. | |||||||||||
Havran čierny | ||||||||||||
Sojka škriekavá | ||||||||||||
Straka čiernozobá | ||||||||||||
Vrana túlavá |
- okrem území:
- v okrese Rožňava a Košice okolie na území národného parku Slovenský kras vrátane územia západne od štátnej cesty od obce Háj cez obec Turňa nad Bodvou až po hraničný priechod Dvorníky,
- v okrese Čadca na území severovýchodne od štátnej cesty od hraničného priechodu Bumbálka po obec Makov a severozápadne od rieky Kysuca a jej ľavostranného prítoku - potoka Oščadnica až po obec Oščadnica, od obce Oščadnica je územie ďalej ohraničené južnou hranicou katastrálneho územia obce Oščadnica až po štátnu hranicu s Poľskou republikou.
- muflón samec vo zverniciach celoročne.
- v bažantniciach od 1. októbra do 28. februára; lov sokoliarskymi dravcami obe pohlavia od 1. septembra do 31. decembra,
- v bažantniciach od 1. septembra do konca februára.
- V samostatných a uznaných bažantniciach možno loviť celoročne kunu lesnú, kunu skalnú, jazveca lesného, sojku škriekavú, havrana čierneho, čajku smejivú, straku čiernozobú a vranu túlavú.
- Na plôdikových rybníkoch a rybníkoch s chovom násadových rýb možno loviť aj čajku smejivú po celý rok a na ostatných rybníkoch od 1. augusta do 30. novembra
- V poľovných lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa a v poľovných revíroch s plánovaným chovom jarabice poľnej možno loviť celoročne sojku škriekavú, kunu skalnú, kunu lesnú, straku čiernozobú a vranu túlavú.
- Loviť sliepku bažanta poľovného možno len v bažantniciach, kde sa vypúšťajú umelo odchované bažantie kurčatá alebo dospelé jedince – sliepky; loviť ju možno od 1. októbra do konca februára.
- Ak deň pred prvým dňom času lovu alebo deň po poslednom dni času lovu pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, možno loviť aj v tento deň.
- Vo zverniciach možno lov zveri, na ktorej chov zvernica slúži, vykonávať aj od 1. januára do 31. januára.